20. nedeľa po sv. Trojici, Mat. 20, 1-14
Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať robotníkov na vinicu. Zjednal robotníkov za denár na deň poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede urobil podobne. A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto si nás nenajal. Povedali im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, dostanete.
Keď sa zvečerilo, povedal Pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví , mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľu nekrivdím ti, či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi čo je tvoje a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojim, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. (Mat. 20, 1-14)
Bratia a sestry,
Dnešný deň nás upomína na to, aby sme vzdali vďaku všetkým, vďaka, ktorým máme dostatok jedla. Myslím, že nikto z nás nebude protestovať proti tomu, aby sme ľudom, ktorí dorábajú potraviny raz v roku za ich prácu poďakovali. No v minulosti malo poďakovanie trocha iný charakter. Bolo poďakovaním roľníkov Pánu Bohu, že opäť im doprial dostatok slnka a dažďa za to, že na ich poliach mohlo vyrásť dosť zbožia, aby nehladovali ani oni, ani ich deti. Aj keď drvivá väčšina z nás sa dnes už neživí gazdovaním predsa chceme povedať:
"Ďakujeme Ti Pane, že aj v tomto roku si bol k nám milostivý a dal nám dosť slnka aj dažďa a naše polia zarodili dostatok zbožia pre nás aj pre naše deti. A zároveň ďakujeme aj tým, ktorí nám svojou prácou zabezpečili aj toho roku každodenný chlieb."
Náš dnešný text je príbehom, ktorý nás vovádza priamo k ťažkej fyzickej práci, ktorú v minulosti museli konať ľudia na zemi. Iba ten kto pracoval bez akejkoľvek mechanizácie na zemi a pritom celý deň pálilo slnko a v tieni bolo aspoň 35°C, ako to býva v svätej zemi zvykom, si môže urobiť približnú predstavu aké to bolo ťažké a náročné. Toto podobenstvo je však príbehom mnohých výkladov a prirovnaní. Len málo Ježišových podobenstiev a príbehov poskytuje tak veľa otázok a ponúka tak veľa odpovedí na viaceré aspekty nášho pozemského, ale aj duchovného života. Neviem či sa mi podarí poukázať na všetko čo nám je tu dnes ponúknuté, ale aspoň sa o to pokúsim.
1. Boh rovná sa majiteľ vinice, vinica rovná sa cirkev a robotníci rovná sa členovia cirkvi
2. Majiteľ volá robotníkov do práce a dohoduje si s nimi podmienky
3. Denár je platidlom, ktoré dostáva každý bez rozdielu.
4. Zaplatené dostane každý kto je ochotný na vinici pracovať.
5. Majiteľ je ten kto určuje kto čo dostane.
6. Musíme byť spravodlivý a môžeme byť sociálny
7. Medzi "byť" sociálnym a "byť" duchovným neexistuje paralela.
8. Pracovať na Božej vinici je výsada, nie povinnosť.
1. Boh rovná sa majiteľ vinice, vinica rovná sa cirkev a robotníci rovná sa členovia cirkvi
Zdá sa, že medzi vykladačmi Písma v tomto viac menej nie je sporu. Len veľmi ťažko by sme hľadali iní výklad. Skôr je zaujímavejšie, že Ježiš prirovnáva Boha k majiteľovi pozemku, teda k podnikateľovi. Žijeme vo dobe, ktorá sa po päťdesiatich rokoch rôznych totalitných experimentov pomaly vracia k normálnemu životu. Jedným z pozostatkov minulosti je, že na podnikateľov hľadíme ako na potencionálnych kriminálnikov. Preto obraz Boha ako majiteľa vinice je dobrý na to, aby sme si uvedomili, že starať sa o svoj majetok a zveľaďovať ho je najprirodzenejšia činnosť na svete. A keďže cirkev patrí Pánovi, tak On ako dobrý podnikateľ sa o ňu stará. A tak ako majiteľ veľkej továrne, alebo veľkého pozemku nemôže robiť vo svojom vlastnom všetko. Tak ani Boh neriadi a nerobí v cirkvi všetky práce. Ako podnikateľ si najíma na jednotlivé dielčie práce ľudí, tak isto Boh poveruje kresťanov, aby v cirkvi vykonávali rôzne úlohy.
2. Majiteľ volá robotníkov do práce a dohoduje si s nimi podmienky
Každý kto niekedy v živote skúsil zjednávať robotníkov, či iných zamestnancov na prácu vie aké je to niekedy veľmi ťažké a to aj pre toho kto si prácu objednáva a aj pre toho kto svoju prácu ponúka. Nie vždy je možné presne stanoviť rozsah práce, dobré ju ohodnotiť a predvídať všetky komplikácie, ktoré môžu nastať, lebo takmer vždy po čase vzniká rozdielny prístup k ohodnoteniu. Majiteľovi sa zdá, že zamestnanec dostáva viac ako dosť za svoju prácu a zamestnanec si myslí, že by mal dostať viac. V našom podobenstve však podobne ťažkosti na začiatku nevidíme. Majiteľ vyšiel na úsvite a zjednal sa s robotníkmi, že budú celý deň pracovať na jeho vinici a dostanú denár. Oni s tým súhlasili a pracovať do vinice odišli.
Majiteľ neskôr poslal po vinice pacovať ďalšie skupiny robotníkov a to o deviatej, dvanástej, tretej a piatej hodine. Zaujímavé je, že s nimi už nezjednával. Jednoducho tí robotníci mu uverili, že dostanú čo je spravodlivé.
3. Denár je platidlom, ktoré dostáva každý bez rozdielu.
V tej dobe bol denár bežným platidlom. Bola to drobná strieborná minca, za ktorú sa dal kúpiť chlieb a nejaká zelenina či ovocie. V našom podobenstve sa denár stáva platidlom, za ktorí pracujú robotníci. Sú tak s majiteľom dohodnutí. Určite by prijali aj viac, ale sú spokojní, dohodli si na tú dobu štandardné podmienky. No v cirkvi je denár obrazom iného platidla. Denár nie je cenou, ktorá by určovala koľko hodín si pracoval a na akom poste si pracoval. Dokonca neurčuje ani mieru zodpovednosti. Teda či si bol biskupom, alebo iba záhradníkom v cirkvi.
4. Zaplatené dostane každý kto je ochotný na vinici pracovať.
Denár je cenina, ktorá hovorí, ak si pracoval v cirkvi nezištne a s plným nasadením tak si denár zaslúžiš. Nezištnosť a ochota pracovať sú jediné kritéria, ktoré v očiach majiteľa cirkvi rozhodujú o tom či denár dostaneš. Znie to samozrejme veľmi čudne. Lebo vo svete, ktorí poznáme si síce nezištnosť a nasadenie každý majiteľ určite cení, ale platiť je ochotný len za skutočne odvedenú prácu. No tu už pomaly začína byť zrejme v čom je rozdiel medzi svetom podnikania svetom cirkvi. Je to jednoducho v tom, že v každom svete platia iné zákony a to preto lebo vychádzajú úplne z iných predpokladov.
5. Majiteľ je ten kto určuje kto čo dostane.
Aj napriek povedanému predsa existuje minimálne jeden styčný bod medzi Bohom-majiteľom vinice a podnikateľom. Ten styčný bod je v nakladaní so svojím vlastníctvom. Je nesporné a pre nás dedičov socializmu veľmi dôležité si uvedomiť, že žiadna organizácia a teda dokonca ani cirkev nemôže fungovať inak ako na vlastníckom princípe. Jednoducho život nás naučil, že je tomu tak. Len vtedy keď si majiteľ bude môcť so svojim vlastníctvom narábať tak ako uzná za vhodné a nikto mu v tom nebude brániť, len vtedy budeme mať všetci nádej, že veci okolo nás budú fungovať. Znie to hádam normálne, ale možno sami niekedy hovoríme a chováme sa tak, že by sme najradšej tým, ktorí majú viac všetko zobrali. No skúsenosti z dvadsiateho storočia by mali byť pre nás varovaním. Arizácia, znárodňovanie, združstevňovanie a iné formy krádeže majetku napokon ochudobnili tých, ktorí to robili. A tu platí paralela aj pre cirkev. Cirkev je Pánova, nepatrí ani pápežovi, ani biskupom, ani farárom, či farárkam, ani vám bratia a sestry. Môžeme byť v nej iba nájomníkmi, ktorí ak v nej budú pracovať nezištne a s láskou dostanú od Boha, ktorí je jej majiteľom za odmenu denár.
6. Musíme byť spravodlivý a môžeme byť sociálny
Večer pri odmeňovaní robotníkov vznikol krik, zrazu tí, ktorí pracovali celý deň sa cítili ukrivdení. Napokon netrafilo by vás keby ste videli, že ten, ktorí robil iba hodinu dostal toľko ako ten čo robil od svitu do mrku. Je to vôbec možné, že Boh-majiteľ je prirovnaný v tomto podobenstve na niekoho kto takto jedná? Odpoveď na túto situáciu je však napokon veľmi prostá. Boh dáva tým, s ktorými sa dohodol presne to čo si zjednali. Ostatným dáva tiež tak isto. Všetci dostali denár. Jednoducho Boh jedna spravodlivo. Zároveň je však aj veľkorysý a všetkým dáva rovnako. Denár je jednoducho "dar milosti" a pri tomto teologickom výraze sa končia všetky paralely so svetom podnikania. Boh zachraňuje každého človeka. Nehľadí na jeho schopnosti a nezjednáva sa s ním podľa jeho vzdelania, ale dáva každému rovnako. To samozrejme v našom svete nie je možné. Preto toto podobenstvo nikdy nemôže byť návodom k akémusi sociálnemu rovnostárstvu. A to preto, že tu Ježiš nerieši sociálne otázky aj keď sa to tak javí. V našom svete môže podnikateľ ak chce tiež všetkých rovnako vyplatiť, ale nemôže tak robiť veľmi často
7. Medzi "byť" sociálnym a "byť" duchovným neexistuje paralela.
Lebo pri takomto podnikaní bude môcť najpozdejšie po štyridsiatich rokoch svoju firmu zrušiť a všetko bude môcť zabaliť. Veď vieme ako to bolo keď sa pracovalo bez nasadenia a chuti. Veď či človek robil, alebo nie, podľa zvrátenej socialistickej morálky sme mali všetci približne rovnako veľkú výplatu. Žiaľ mnohí a najmä protestantskí teológovia v tomto podobenstve našli paralelu k socializmu. Jednoducho ignorovali fakt, že sociálny, či socializmus nemôže byť paralelou k duchovného životu. Duchovný život je vertikálou, ktorá vďaka Ježišovej obeti na kríži spája nebo so zemou. A sociálna otázka vždy zostane v rovine horizontálnej. Teda jednou z mnohých otázok, ktoré sú dôležité tu na zemi. Túto otázku samozrejme nesmieme ignorovať a podceňovať, ale musí byť zrejme, že táto otázka nikdy nemôže byť otázkou spásy, jednoducho s duchovným životom priamo nesúvisí. Denár v tomto podobenstve nie je peniaz, vinica nie je fabrika a robotníci nie sú pracujúca trieda zamestnancov a tí, ktorí pracovali od ráno nie sú v tomto podobenstve odboroví predáci. Jednoducho ak chceme, aby naši podnikatelia boli sociálni, modlime sa za nich, aby sa stali dobrými kresťanmi, alebo ak vidíme, že zjavne konajú nemorálne tak sa im postavme na odpor. Lebo kresťanská morálka je aj o súcite a spravodlivosti. Chvála Bohu, dnešní podnikatelia sa nemusia ako komunistickí zlodeji a vydriduchovia, skrývať za pracujúci ľud. Stačí keď sa so svojimi zamestnancami dohodnú na normálnych pracovných podmienkach a včas im dajú za ich prácu to na čom sa dohodli.
8. Pracovať na Božej vinici je výsada, nie povinnosť.
Tešíme sa, že môžeme zatiaľ bez obáv prísť do obchodov a máme si za čo nakúpiť potraviny a všetky veci potrebné pre život. Je iste našou povinnosťou, aby sme v živote tak pracovali, aby sme svojim podielom pomáhali sebe aj ostatným zvyšovať úroveň a kvalitu života. No tak isto je potrebné, aby sme si uvedomili, že je tu ešte náš Nebeský Pán, ktorý každého jedného z nás volá k práci na svojej vinici. K práci, ktorá je iná a len ťažko prirovnateľná k čomukoľvek na tomto svete, ale k práci kde bez ohľadu na množstvo, kvalitu a či čas, ktorú v nej strávime dostaneme ako odmenu "dar Božej milosti" teda večný život. A na navrch budem môcť tento život prežiť s tými, ktorí aj vďaka našej "práci" našli tú istú odmenu a to aj napriek tomu, že do vinice prišli až na poslednú chvíľu. Bohu vďaka, že má pre každého z nás pripravení "denár", len aby sme počuli jeho hlas a vyšli do vinice, lebo práce je aj dnes dosť pre každého.
Amen
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
