V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Mládežnícke Služby Božie - Vyvolení, 1.Kor.1,26-31

Téma: „Z čoho Pán Boh stvára zázraky.“ „Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil, čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil, čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh a čoho niet, vyvolil si, aby zničil, to čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom. Z Neho aj Vy ste v Kristovi Ježišovi, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, aby platilo, čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“

Milí mladí priatelia,
To, že na začiatku stvoril Boh nebo a zem, sme si prečítali, to vieme.
Keďže nik z nás pri stvorení nebol, dá sa ľahko spochybniť všetko, čo je na prvej stránke Biblie napísané. Spochybňovať to však môžu len ľudia, ktorí ešte nevidia, že Pán Boh s tvorením neprestal.
Slovo stvára som v téme týchto SB použila schválne. Použila som sloveso „stvoril“ v nedokonavom vide. Nedokonavý vid v slovenskej gramatike označuje dej, ktorý ešte stále trvá. Boh ešte stále tvorí. On ešte stále čosi.. stvára.
Ak povieme o dieťati, že čosi stvára, máme zrejme na mysli malého človiečika, ktorý skúša všeličo a hlavne ešte nenabehol na tie nalinajkované postupy, ktoré uznávajú jeho rodičia, starí rodičia...
Takéto je aj Božie tvorenie. Stvára niečo, čo nečakáme. Tvorí aj tam, kde my k tomu nevidíme žiadnu šancu. To je celý Boh! Tak veľmi sa nám snaží naznačiť, že ešte stále nie je koniec, že ešte nič nie je stratené. Doba našich šancí, našich nových začiatkov – pred Ním a v tomto svete ešte stále trvá.
Nie preto, že svet fičí na zotrvačník. JE to preto, že Boh aktívne zasahuje do priebehu svetového diania. Prichádza práve tam, kde to tak „svetovo“ nevyzerá. Prichádza v podobe človeka - v Ježišovi Kristovi - a to k ľuďom, ktorí nepotrebujú splniť nejaké kritériá, aby sa Boh s nimi bavil, ani inteligenčné, ani majetkové, ani morálne.
Ježiš sa rodí v maštali, žije vo vidieckej rodine remeselníka, necháva sa krstiť v Jordáne, stretáva sa s colníkmi a ženami, ktoré nemajú dobrú povesť... Tu, dole, tvorí Boh v Ježišovi zázraky.
Asi ste si všimli, že televízie sa práve pretekajú, aké reality šou zmajstrujú, aby upútali divácku pozornosť.
Pekne ich aj nazývajú – dokonca tak biblicky. Vyvolený, alebo Big Bruder.
Nemôžem ich veľmi kritizovať, lebo ich veľmi nepozerám. Upútali ma však aj tie čriepky, ktoré som sem tam zazrela.
Názov jednej takejto relácie sa zhoduje s jedným dôležitým slovom v našom prečítanom biblickom texte. Niekoľko „vyvolených“ v nej bude bývať vo vile. Kto vydrží najviac, zhrnie slušnú sumu peňazí. Na to, aby sa uchádzal o divácky hlas, potrebuje zapôsobiť. Musí mať jasný imidž, musí byť originálny, musí iných presvedčiť, že on je ten, ktorého do vily majú posunúť hlasovaním.
Šoty o záujemcoch mi však pripadali jednotvárne, nudné – viete prečo? Každý uchádzač bol v nich taký sebavedomý, odvážny, silný a zábavný, až to bolo smiešne a priesvitne falošné. Ako nevydarená reklama.
Stačilo hodiť sexi pózu pri čapovaní piva, ukázať zuby - či objemnú časť tela, ktorá sa vytláčala z výstrihu, alebo skočiť padákom v inštruktorovom objatí. Ani po týchto zúfalých pokusoch o moju priazeň som necítila potrebu poslať drahú smsku alebo telefonovať. Skôr ma to pomklo k tomu, aby som si išla oddýchnuť a nabrať inšpirácie z niečoho iného.
Vyvolených som si .... nevyvolila.
Prednedávnom som bola na návšteve u jednej práve penzionovanej súdnej lekárky. Trpí vážnym ochorením, ktoré obmedzuje jej pohyb na priestor bytu. Veľmi ťažko znáša, že je dosť odkázaná na pomoc svojej 80 ročnej mamy.
Kládla mi ťažké otázky. Videla som jej trápenie celkom zblízka a poviem Vám, že som sa cítila úplne biedne, lebo som jej vôbec nevedela pomôcť. Zdalo sa mi hlúpe utešovať ju nejako lacno. Iba som ju mohla počúvať a naozaj úprimne volať spolu s ňou k Bohu, aby ukázal, k čomu aj takáto bezmocnosť môže viesť, aby nám ukázal, kde nájsť silu a nádej, keď sú všetky dni skoro rovnaké a konkrétny zázrak na obzore... nie je.
Táto pani mala však jasný pohľad a celkom priamu reč. Nedalo sa nijako uhýbať. Čím ďalej tým viac som z nej cítila zvláštnu silu. Mala veľmi bdelého ducha, smer a cieľ, ktorý sleduje. Dala najavo, že vie, čo chce.
Jej príbeh nevysielajú televízie. Žije celkom v ústraní. Už niekoľko rokov však pravidelne študuje Bibliu. Z nej žije. Preto si nezúfa, keď tak veľa toho „nevyhrala“.
K biblickému vzdelávaniu ju priviedla práve tá otrasná choroba. Hovorila, ako sa na ňu všetci
kolegovia pozerali, keď namiesto cigaretky siahla pri prestávke po Biblii.
To pre ňu znamenalo viac ako akékoľvek iné povzbudenie či potešenie, bolo to vzrušujúcejšie ako akákoľvek zábava.
Áno, to bol zdroj, z ktorého sa dozvedela, že ona je vyvolená.
Aj v jej slabosti, keď s inými nemôže súťažiť, aj napriek tomu, že si o nej každý myslí svoje, keď sa utiahne s Bibliou pod pazuchou, aj napriek tomu, že jej ostalo tak málo toho, po čom ľudia obyčajne túžia, vie, že si ju Boh vyvolil.
Nie na to, aby strávila nejaký čas v luxusnom sídle. Na to, aby začala vnímať a žiť v Božej tvorivej prítomnosti hneď teraz.
On si ju vyvolil. V Jeho podpore, v Jeho moci sa cíti chránená aj vtedy, keď jej ľudia pomôcť nevedia. Profesionáli v medicínskej oblasti už nemajú moc.
A slovo mrzne na perách aj tým, ktorí ju prídu utešiť. Ako veľmi sa mi vynáral v mysli
obraz Jóbových priateľov, ktorých jeho bieda iba umlčala..
Ona však nadviazala kontakt. Ona prejavila silu hovoriť aj o veciach, ktoré v nás všetky povrchné múdrosti uzemnia. Dala najavo životnú múdrosť, trpezlivosť a ochotu čakať a niesť svoj kríž. Ona totiž očakáva budúcnosť. V tom má celkom jasno.
Túži byť neustále s Ním, v slove, ktoré si číta. Je vďačná za každého, kto sa s ňou vie o Bohu rozprávať. Má silu, vytrvalosť ešte vôbec na niečo čakať, aj keď sa tie ľudsky reálne šance vždy zužujú.
To je situácia, kedy sa Boh prejavuje vo svojej tvorivosti, kedy On sám dáva človeku najavo, že si práve jeho volí.
Istotu viery, nádej v lepšiu budúcnosť nemá táto pani sama zo seba. Boh sám jej však fandí a ona o tom vie.
Viem, milí mladí, že Vám sú takéto príklady ešte cudzie. Nezaškodí však nikomu z nás, aby
sme sa pozreli aj dookola, ako to ľudia žijú.
Ktovie, či by Pán Boh nemal chuť spôsobiť zázrak cez nás, či by sme Mu nemohli pomôcť?
Keď Big Bruder Kain drzo reagoval po vražde svojho brata Ábela na Božiu otázku: Kde je tvoj brat Ábel? „ČI SOM JA STRÁŽCOM SVOJHO BRATA?“, sám po čase prišiel na to, že urobil, čo fakt nemal. Na slzy bolo však už neskoro. Dobre vedel, že Boží trest nebude vládať zniesť.
Doba zločinov a trestov sa v Novej zmluve pretavuje na dobu milosti. Milosť však zďaleka nie je Božou neschopnosťou bdieť nad princípmi spravodlivosti.
Milosť je moja šanca uvedomiť si svoje zlyhanie a priznať si pred Bohom, ak sa dá aj pred človekom, že je veľa veci, na ktoré veru NEMÁM.
Rád by som bol veľký, múdry a silný, ale dobre viem, že ak už nebudem schopný vydržať, ak už nebudem mať silu súťažiť, ak ma odsunú, vylúčia, budem stratený.
Pán Boh má pre nás riešenie. Núka nám svojho Syna. On je pre nás múdrosťou, spravodlivosťou, posvätením a vykúpením.
Inak povedané: Ak naše vedomie: „Niečo som, niečo viem, niečo môžem“ stojí len na mne samom, mojej zbožnosti, na mienke a hodnotení iných – jedného dňa padne.
Príde čas, keď sa nebude dať byť ani múdrym, ani spravodlivým, keď nepomôže ani naučená zbožnosť ani predstieraná sila. Príde čas, kedy mi dôjde, o čo v živote naozaj ide.
Áno, ide o život. O to, že nestačí, aby som sa predvádzal pred ľuďmi, že ide o to, ako vyzerám .... pred Bohom.
A to je už celkom iný pohľad, veríte?
Ja aj Ty môžeme byť vyvolení pre život, ktorý neuhýba ani pokoreniu, ani bolesti, ani trápeniu. Sme vyvolení pre život v moci, ktorá prichádza z vedomia, že ja som vyvolený vyššou autoritou ako sú všetky tie ľudské.
Oni na Boha nemajú.
Budú nás strašiť, deptať a aj podniknú všetko preto, aby nás vylúčili z kola von. Ale ak sme vyvolení Boží, nikdy nám nedokážu prevahu.
Tak, ako naložili s Ježišom, budú ľudia nakladať aj s nami. Odstránia všetkých, ktorí sa netvária, nežijú a nemyslia podľa ľudských šablón, ale odvážia sa tvoriť v Božom vedení – naživo.
Vysielať naživo je pre moderátorov omnoho väčšmi náročné ako pripraviť si niečo vopred. Aj v kontaktoch s Bohom je to tak.
Okolo nás žije veľmi veľa ľudí, ktorí sú práve teraz slabí, zahanbení, ktorí si myslia, že nie sú ničím.
Čo keby sme dnes prejavili vôľu byť skutočným bratom, alebo sestrou – priateľom človeku, ktorý je dnes ešte sám ?
Keď sa vyvolení Boží, Božie deti, naučia stvárať zázraky od Boha, vtedy budú naše rodiny, naše triedy, ročníky, naše priateľstvá a aj náš zbor miestom, kde máme svoje miesto.
Naďalej tu budú veci, ktoré nás zabolia, ktorým vôbec nebudeme rozumieť.
Ale ak nám naozaj ide o život, ktorý určite stojí zato, informujme sa na správnom mieste, ako preň budeme vyvolení.
Krista a už aj mnohých kresťanov davy naformátovaných ľudí zniesli zo sveta. Ale pritom neostalo. Veľkonočné ráno prinieslo reálnu nádej, že Boh stále – aj dnes, aj teraz stvára zázraky. S tým neprestane. V tom nech je naša nádej a naša sila.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.