V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Služby Božie pre Evanjelické lýceum, 1.Kor.15,58

A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, nepohnuteľní, rozhojňujte sa neustále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi (1.Kor.15,58)

Milé deti, milí mladí,
vážený pán riaditeľ, učitelia a profesori,
v mojom povolaní nemám problém s nudou. Problém mám len s tým, aby som správne rozlíšila, kde kedy a komu sa mám venovať. Na dorastovom výlete som nesmela chýbať, musela som však odísť skôr.
Keď som si pozerala možnosti, ako sa vrátiť, nepotešila som sa. Jediný autobus, ktorý by ma dopravil do Bratislavy včasráno, odchádzal o pol piatej a to z miesta, ktoré bolo od nášho bývania vzdialené tri kilometre. Bolo mi jasné, že sa tam budem musieť dopracovať peši.
Dve ochotné baby sa ponúkli, že pôjdu so mnou, čo som považovala za dosť významnú obeť.
Kto už bol na výlete s dobrou partiou, vie, že spať sa ide len vtedy, keď už väčšina jednoducho nevládze bdieť. Vstať o tri, štyri hodiny potom je naozaj skúška.
Vybrali sme sa teda na cestu.
Bratislavčan musí mať fantáziu, aby si vedel predstaviť, že sú cesty, ktoré osvetľuje iba mesiac, sú miesta, kde je v noci úplné ticho a žiaden mobilový signál. Naša cesta viedla takým hustým lesom, že sme mali v tej príšernej tme problém uhádnuť, akým smerom urobiť ďalší krok. Keď si človek spomenie na prírodopisné filmy, prípadne na kriminálky, normálne sa začne báť.
Aj my sme sa báli. Ja som sa síce tvárila, že som frajerka, ale keby bola kdesi v blízkosti prebehla čo len malá veverička, asi by som odpadla.

Okrem toho, že sme sa k sebe v pude sebazáchovy túlili, zdalo sa nám rozumné rozprávať sa, aby sme odplašili divú zver.
Iste by sa nás bála.
Takmer 15 minút pred odchodom autobusu sme stáli na rázcestí, kde som teoreticky mala nastúpiť. Skúmala som okolie, lebo sa mi zdalo dosť nepravdepodobné, aby bola zastávka autobusu v zákrute, ale predsa som to len uzavrela tak, že pri premávke - jedno auto trikrát denne - je to zrejme tak.
Presne o pol piatej sme autobus počuli. Zďaleka sme ho počuli. O chvíľu sme uvideli svetlá, a potom sa vynoril aj autobus. A potom – elegantne prešiel popri nás.
On sa nezastavil. Mne sa však zastavil aj dych aj rozum, lebo som ešte chvíľu mala nádej: čo keď to nebol on? Stáli sme tam ešte chvíľu, kým sme usúdili, že sa zas do dediny vrátime. Ďalší spoj mal ísť o hodinu z dediny a ja som nechcela riskovať, že ma na rázcestí obíde aj ten.

Moja námaha bola teda márna. Naša námaha bola márna. Nevedela som zniesť ten pocit. Chcelo sa mi kričať a zúriť, ale radšej som ten jed ovládla. Asi by mi nepomohol.
Našťastie sa pomaly rozvidnelo, lesom sme prešli bez ujmy na psychickej rovnováhe a ja som sa správneho autobusu dočkala.
Milí študenti, profesori, určite ste čosi podobné zažili. Snažíte sa, namáhate... a nič. Výsledok žiaden. Je to otrasné.
Začína sa nový školský rok, čas vstávania a povinností. Málokto z nás má z nich radosť.
Berieme ich ako nutné zlo, ako nepriateľa, ktorý je obrovský a stále mieri na nás. A my uhýbame.
Tak rozmýšľa asi väčšina tých, čo učia i tých, ktorý vyučujú.
Ale z každého pravidla existujú výnimky, mali by sme si ich všimnúť. Sú tu prváčikovia. Keď sa tak na nich pozerám, myslím, že oni sa do školy tešia. Sú zvedaví. A v škole nebudú musieť spať.

/Starší a maturanti by mi asi oponovali tvrdením, že spať sa dá, rozdiel od Materskej školy je v tom, že vám profesori neustelú/
Fakt je ten, že prváci sú vždy vzorom pozitívneho postoja žiaka k škole.
Oni vstupujú do školy s nádejou, že ich pani učiteľka bude hviezda. A koľko ich naučí!
Konečne budú nosiť školskú tašku, budú mať svoje miesto. Už nie sú malí. Už idú chodiť do školy.
Milí prváčikovia, ak sa na školu tešíte, blahoželám vám a prajem, aby vám táto radosť veľmi dlho vydržala, aby pre vás prvá pani učiteľka bola tou najúžasnejšou na svete.
Vám starším, pre ktorých sa končí leto dobrodružstiev a pohody odporúčam, aby ste to, čo je pred vami, nebrali tak priveľmi vážne. Skúste prekonať strach a odpor. Skúste pripustiť: je možné, že aj v škole sa dá zažiť niečo dobré a dôležité, čo mi pomôže dostať sa ďalej, rásť, zrieť?

Viem, že sa to ľahko povie a ťažšie robí, lebo aj ja som sedela nad mnohými knihami a otrávene rozmýšľala, na čo mi toto bude?
Ak zažijeme niečo pekné, dobré, povieme si: waw, tak toto je ono. Toto má šťavu. Aj k povinnostiam sa dá postaviť s odvahou, s väčšou dávkou optimizmu a humoru.
K takémuto postoju nás môže viesť práve to, čo sme si prečítali z Biblie: Naša námaha nemusí byť márna. MY môžeme vedieť, že sa netrápime, nesnažíme zbytočne.
Veríme v Boha, ktorý dáva zmysel veciam, situáciám. Dobrým aj zlým.
a. Moja námaha nie je márna.
Ja viem, že mám a aj chcem byť čo najlepší, aby som sa v tomto svete dobre uplatnil, aby som našiel svoje miesto, aby ma ľudia potrebovali. Moja námaha nie je márna, keď vidím pred sebou cieľ.
b. Moja námaha nie je márna. Poznám svoje dary. Vo mne sa stretli také danosti a schopnosti, ako v nikom inom. Som jedinečný a to musím využiť. Moja námaha nie je márna – Pán Boh mi dal rozum a dary, aby sa tento svet aj mojím povolaním menil, aby sa v ňom mohlo niečo pohnúť ďalej.
c. moja námaha nie je márna. Viem o prostredí, ktoré mi pomôže. Každý z nás, nech je akokoľvek silný, potrebuje podporu. Je super, ak máte rodičov, ktorých zaujíma, ako sa Vám darí. Na tom, aby sme mali okolo seba ľudí, ktorí nás budú podporovať, tiež treba pracovať.
Nájsť si prostredie, v ktorom sa cítite prijatí, istejší, múdrejší, je niekedy problém. Viete o tom, že sú dobrí a zlí vodcovia, dobré a zlé partie. Niektorých ľudí, ktorí Vás vedú, si vyberáte a k iným ste jednoducho poslaní.
Je to čudné, ale tí, ktorí tu pre vás sú bez Vášho súhlasu, pre vás robia najviac. Sú to ľudia, ktorí sa vám zdajú byť nudní, až otravní, ale práve im väčšinou ide o to, aby ste sa dostali vždy ďalej.
Oni vám totiž nepritakávajú na to, akí ste teraz. Žiadajú, aby ste sa posnažili, lebo vám veria, vedia, že máte na viac. Sú aj zlí vodcovia, ľudia, ktorí vás privedú na mizinu. Naučte sa rozoznať, kto má o vás záujem a prečo.
Milé deti, milí študenti, aj Vaši učitelia, profesori, aj váš riaditeľ nastupuje na cestu povinností. Aj oni sa namáhajú ...a aj oni majú niekedy pocit, že sa namáhajú márne, že Vám je úplne jedno, čo si hovoria, ako žijú. Bolo by fakt dosť dobré, keby ste sa aj na nich pozerali ako na spojencov, ktorí sledujú Váš prospech, zaujímajú sa o Váš cieľ. Pomáhajú vám objaviť Vaše schopnosti.
Pomáhajú vám veriť a robiť všetko preto, aby Vaša námaha nebola márna. Námaha totiž môže
prinášať radosť, úspech, požehnanie.
Pavel hovorí: Buďte pevní, nepohnuteľní. Zaujímajte sa o dielo Pánovo. Viem, že sa to medzi vami veľmi nenosí. Viem, že niekedy je aj v kostole nuda, ale zas záleží od Vás, čo a ako hľadáte, čo si ako vysvetľujete.
Božie slovo nám dáva úžasné zdroje múdrosti. Ale niekedy nám dá zabrať, kým ich správne pochopíme.
Byť pevný a mať na pamäti, že Pán Boh tvorí dobré zo všetkých úspechov i sklamaní, ktoré máme pred sebou, to nám dá všetkým zabrať. Ale je to veľká vec, veľká múdrosť, ktorú si môžeme overiť.
Je veľmi pravdepodobné, že Bohu hneď nebudeme rozumieť. Máme čo robiť aj s ľuďmi. Ak sa však nedáme odradiť, budeme prekvapení, koľko je v tej starej Biblii povzbudenia a sily. Má moc dať zmysel tam, kde vidíme len prázdno a nádej tam, kde cítime len odmietanie.
Môj zážitok s neľudsky včasranným cestovaním mal riešenie. Z autobusu som videla na vlastné oči, že tá autobusová zastávka nebola priamo na rázcestí. Bola však na dosah, možno o 30 krokov vyššie, ako sme vyčkávali. Nemohli sme ju vtedy vidieť, bola tma. Ale deň predtým sme tadiaľ išli peši z inej dediny. Mohla som si okolie poprezerať. Mňa však zaujímalo len slnečnicové pole a to, aby som sa unavená čo najskôr dostala do nášho domu.
Niekedy sme takí zaujatí tým, čo sa nám páči a čo sa nám zdá byť dôležité teraz, že nám to bráni predvídať, čo bude zajtra. / To, že sa teraz učíte niečo, čo sa vám zdá byť vrcholne suché, vás môže v budúcnosti priviesť ďalej. Práve to sa vám môže zísť.
Bdejte teda, nepospávajte. Starajte sa o to, aby ste v námahe, ktorá vás čaká, videli cieľ, aby ste vedeli o svojich schopnostiach a vytvorili si prostredie, ktoré vám bude príjemné.
To je sľubná cesta k tomu, že vaša námaha nebude márna. Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.