Mládežnícke Služby Božie, Matúš 18,20
Keď som študovala v Nemecku, mali sme práčovňu vedľa televíznej miestnosti. A keďže teológovia radi dávajú veci do súvislostí, nalepil nejaký humorista na práčku obrázok. Bola na ňom karikatúra rodiny, ktorá sedela v kreslách pred automatickou práčkou, plnenou zboku a pozerala sa do nej.
Myslím si, že programy niektorých televíznych staníc aj vedú k tomu, aby sme si zapínali niečo zaujímavejšie.
Možno čakáte, že Vám teraz jednoducho poviem, že treba telku vypnúť a ísť si čítať Bibliu... To by síce naozaj neuškodilo, ale ja by som sa dnes pri programe tej práčky predsa len pristavila.
Je jún. Končí sa škola, uzatvára sa veľa vecí. Väčšina ľudí, ktorých stretávam, sa cíti tempom bežných povinností úplne vyšťavená. Vynerváčená, vyžmýkaná.
Chceli by sme zo seba dostať úplne všetko - a ani to, zdá sa, nejako nestačí. Vždy sa nájde nejaký dobrák, ktorý by od nás chcel ešte niečo viac.
ALE POTOM! príde tá odmena – dva mesiace žije Bratislava na núdzový režim. Školy sa zavrú, zredukuje sa počet Služieb Božích, a jazdiacich prostriedkov mestskej hromadnej dopravy – skrátka – každý hľadí, kde, s kým a za čo si oddýchne.
Kým sa to však uskutoční – musia sa uzavrieť známky, ukončiť skúšky, niekde musia prebehnúť maturity, prijímačky. Tí, ktorí týmto štádiom prešli, si veci musia pripraviť tak, aby leto prežili bez ujmy na výsledkoch.
Preto sa teraz stáva, že častejšie uvažujeme, či sa Služby Božie, skupinky neobídu aj bez nás. Kalkulujeme s časom – ale iba tak technicky... Nepočítame totiž s tým, že nie sme stroje. Nepočítame s tým, že ak budeme unavení, budeme sa namáhať ... zbytočne.
Do časového rozpočtu sa nám nezmestí práve to, čo by nás mohlo posilniť - to, čo nás napája na výdatný zdroj energie.
Tých, čo sa predsa len nedajú odradiť a prídu, zneistí zas to, že nás je tak pomenej.
Ale Pán Ježiš má pre nás – pre obidva prípady superné povzbudenie: kde sa dvaja alebo traja stretnú v mojom mene, tam som JA uprostred nich.
Jemu nejde o počty, rekordy, reklamné ťaženia – stačí MU celkom málo, aby si k Nemu prišiel, aby si Ho potreboval. Stačí Mu, že je niekto na príjme...
On nám nevytýka, čo to má znamenať tie prázdne lavice okolo... Ako to žiješ, ako to svedčíš, že sú tie lavice prázdne – nie. On je rád, že si tu. JE rád, keď si nájdeš chvíľu čas na modlitbu aj v čase napätia a nervozity a prosíš, aby Ťa upokojil, sústredil. A ak si dokonca prítomný aj duchom, vypočuješ si aj odpoveď. Uvidíš, Jeho prítomnosť sa prejaví! Bude konať – v Tvoj prospech. Neponíž vypočutie vlastných modlitieb na náhodu!
Vrátim sa k myšlienkam, ktoré sa mi odvodili od stroja, ktorý dáva do poriadku špinavé oblečenie.
1. Prvé, čo mi napadlo, sa týkalo záverečného, najhlučnejšieho programu
odstreďovania. Ani na základe karikatúry mi nenapadlo sedieť pred práčkou a pozerať, ako perie. Mňa zaujímal hlavne ten výsledok.
Ale keď som prišla o niečo skôr, práčka bola ešte v akcii. Práve odstreďovala.
Je dôležité, že je pri odstreďovaní prádlo chránené bubnom. Viete si predstaviť, že by tam bubon nebol? Každé prádlo by sa odstredilo iba raz. Ale takto sa v bubne prádlo k sebe túli a aj tú odstredivú silu znáša aspoň spolu.
Naše spoločenstvá by mali spĺňať takúto funkciu. Mali by byť ako bubon. Mali by nás chrániť, aby sme sa v akomkoľvek kolotoči povinností nedali príliš ďaleko odhodiť od stredu.
Všetky naše stretávania, spoločenstvá, by nám mali slúžiť na to, aby sme ostali v procese očisťovania jedni pri druhých. Malo by nám v nich ísť predovšetkým o to, aby sme mali záujem sústrediť sa okolo Ježiša Krista,
aj keď sa s nami niekedy udalosti – alebo ľudia poriadne zatočia.
Keď v živote prejavíme o Ježiša Krista vážny záujem, dôsledkom je, že sa Mu chceme dať obnovovať. Prichádzame k Nemu, lebo stojíme o to, aby sme od Neho odchádzali vždy čistejší. Kazateľ 9,8 – Tvoje rúcho nech je každého času biele... to znamená - nech je to, čo na sebe, v sebe nosíme, čo najčistejšie.
Ak Krista spoznávame a záleží nám na tom, aby sme Ho napodobňovali, je vysoko pravdepodobné, že sa budeme občas cítiť mimo. Aj vo vlastnej rodine, v kolektíve triedy, alebo v práci. Zaregistrujeme odstredivé sily, ktoré nám dajú pocítiť, že sme nejakí divní... Nie každý takýto pocit zažívame pre šľachetné úmysly, to si tiež musíme povedať otvorene.
2. Práve preto, aby sme sa sami v našich motívoch, zámeroch, mali s kým zdieľať, je dobré, že jedni druhých máme. Je fajn, ak sa stretávame s tými, ktorí rozumejú nielen našim úspechom, ale aj pádom a chcú nás usmerniť k očisteniu, odpusteniu. Tu by vás za čudáka nik považovať nemal. Nuž – a nie je jednoduché pripustiť že to tak celkom nie je.
Ani v jednom z našich spoločenstiev to zatiaľ - nie je ideálne. To už asi všetci veľmi dobre vieme.
Aj tu sa nám môže prihodiť, že si nebudeme celkom rozumieť. Každý z nás je totiž iný. Každý prežil doma niečo iné, každého ovplyvnil a ovplyvňuje niekto iný. Každého aj oslovuje Pán Boh inak, na čo prirodzene každý originál originálne odpovedá. Toto všetko, tieto podmienky, táto naša história pôjde aj do kresťanského života s nami.
Zistíme, že aj na tom území, o ktorom sme si mysleli, že je chránené, // sú odstreďujúce tendencie.
Keď sa nemodlíme ako ostatní, keď sa neprejavujeme ako ostatní, keď nesvedčíme ako ostatní, sme divní. A sú ľudia, ktorí nám to veľmi tvrdo dajú najavo.
No a tu pozor. V spoločnosti Ježiša Krista sa netočí všetko okolo nejakého člena - kresťana, nech by sa javil akokoľvek nasledovaniahodný.
Tu, v kresť.spoločenstve sa všetko točí okolo Krista.
Niektorí ľudia si prirodzene nárokujú, aby sa ich prejavom venovalo viac pozornosti, aby sme stíchli, keď prehovoria, potichu dúfajú, že si z nich budeme brať príklad...
Ale hlavný program v cirkvi sa netočí okolo nich. Točí sa okolo Krista. On Je Hlavou. On je tým, ktorý určuje pravidlá, ktorý nás sem volá, prijíma. Vie na čo. Niekedy to musí ostať len medzi nami a Ním, lebo ľudia by nás radi premieňali na obraz, ktorý nemusí byť Boží...
Pán Ježiš nikdy nepovedal, že sa Mu oplatí čosi začať, čosi urobiť len vtedy, keď Ho obklopia davy. Aj také situácie síce boli, ale vtedy, keď išiel tou nepopulárnou cestou s krížom a na kríž, vtedy si mohol povedať: Tak pre KOHO to všetko robím? Bude to vôbec niekto potrebovať? Všetci sú preč. Riešia svoje problémy.
Nie. Ježiš nemal problém pracovať práve s málom. S tými, ktorí boli úprimní, ktorí poctivo hľadali.
Život s Kristom je najmä o vytrvalosti. O tom, či u Neho prijmem aj kríž, aj jarmo, alebo tu budem vyčkávať na to, aby som niečo pekné dostal, niečo pekné precítil... To je málo. Tam, kde je Ježiš v strede, tam kladie na naše plecia aj záťaž. Tam, kde je Ježiš v strede, nás učí, že ozajstná láska čosi stojí.
A tak Ty, kto správne vidíš, že Kristus je Tvojím centrom pozornosti, sústreď sa. Len na Neho. Všetko ostatné uvidíš v novom obraze.
a./ Ty, kto si sústredený na Krista, neodstreďuj zo svojej blízkosti ľudí, keď sa Ti nezdajú byť hodní, aby sa s Tebou uchádzali o milosť, o obnovu, lebo sa Ti zdajú byť kresťanmi len tak povrchne. Skús použiť trochu tej milosti, ktorú sám dostávaš, aj na iných. Ak máš nutkanie súdiť, odstraňovať, zadrž. Pán súdi, nie TY. Neznechucuj, nezneisťuj tých, ktorí okolo Teba robia kroky ku Kristu ešte váhavo. Nepotrebujú súd, ale povzbudenie, podporu. Nedovoľ, aby bol Tvoj jazyk rýchlejší ako rozum. Neodsudzuj, kým človeka nepoznáš, lebo nevidíš v skrytosti.
b./ Ty, kto si sústredený na Krista, sa odstrediť nedaj. Cirkev tvoria ľudia - takí ako ty - nemôžeš od nich čakať zázraky. Maj s nimi zhovievavosť, aj s ich úsudkami, s ich zákonníckymi tendenciami. Nedaj sa odstrediť.
Máš právo na to, aby si sa – práve možno s tými, ktorým celkom neladíš - točil okolo Krista. Ostaň, lebo tak to bude zaujímavé, dobrodružné... Nebuď závislý od hodnotení ľudí. Oni sa môžu mýliť. Príď priamo ku Kristu. Dvoch, troch ľudí určite nájdeš. A viac Ti na intímny rozhovor s Bohom a človekom netreba.
V Božom slove sú aj ponaučenia o vzťahu k nepriateľom. Nie sú tam náhodou. Ľudí, ktorí Ťa neprijímajú, ignorujú, zraňujú, aj tých Ti Ježiš káže milovať. Nedaj sa. Stretávaj ich s láskou. Daj im šancu, buď zhovievavý. Aj oni potrebujú milosť – prinajmenšom na to, aby svoju tvrdosť videli.
Nemôžu vedieť všetko – lebo ani ty, ani ja nevieme. Pán Boh však vie, čo je na čo dobré. A naučí to poznávať aj nás. Keď sa budeme naozaj chcieť od Neho veľa veľa učiť. Amen.
Pane milostivý,
túžime byť blízko Teba. Prosíme, prijmi nás. Odpusť, že si mýlime úprimnosť s drzosťou a očakávame, že je Tvojou povinnosťou, aby si sa nám venoval, aby si nás počúval, vypočul a odobroval to, čo si myslíme, čo konáme.
Prosíme, prebuď nás z takejto plytkosti a pýchy.
Spoliehame sa na to, že nás nevyhodíš, lebo to si nám sľúbil.
Prosíme, odpusť, že sme Ťa sklamali, že zlyhávame v pekných plánoch, nie sme schopní sledovať s Tebou ani to, o čom vieme, že je dobré / a naopak konáme to, čo vôbec nechceme.
Vidíš, Pane, že nevieme dodržať slovo, že nemáme silu a vytrvalosť obstáť v skúškach. Ľutujeme sa, nechávame sa ľutovať – ale nedáme si pomôcť.
Prosíme, nauč nás pokore, ktorá očakáva všetko od Teba – nauč nás, aby sme sa v celkom obyčajných rozhovoroch, stretnutiach, aj na týchto Službách Božích prijímali tak, ako Ty prijímaš nás.
Prosíme o Tvojho Svätého Ducha,
aby nás vyvádzal z omylu, že my už všetko vieme a tak, ako my veríme, je to naozaj dobré.
Pomôž nám, prosíme, aby sme to, čo veríme, vyznávame, dokázali žiť – aby z toho mali ľudia okolo nás úžitok a TY, Pane, slávu. Amen
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
