V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Trojičná nedeľa, Mt. 6, 9-10

Otče náš , ktorý si v nebesiach, posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja, ako v nebi tak i zemi! (Mt. 6, 9-10)

Bratia a sestry.

Jedna z najkrajších scén ľudských dejín je opísaná u Lukáša v podobenstve o márnotratnom synovi. Je to scéna kde tento nehodný chlapec sa vrhá do otvorenej náruče svojho Otca, ktorý mu odpúšťa. A mal mu veru čo odpustiť. Tento nehodný mladý muž, prehajdákal polovicu otcovho majetku. Vyskúšal snáď všetky rozkoše sveta. O to všetko len preto, aby napokon poznal, že niet krajšieho pocitu a väčšieho blaha ako vidieť odpúšťajúceho otca. Otca, ktorý vystiera svoju pravicu aj ľavicu a zoviera ho na svojej hrudi. Niet pochýb, že tým Otcom v podobenstve je náš nebeský Pán a tým nehodným synom sme my milý brat a sestra.

Dnešnou nedeľou končíme slávnostnú polovicu cirkevného roka a tak ako sa na záver patrí je to nedeľa, v ktorej sa zamýšľame nad svojim Bohom, nad tým aký je, čo pre nás urobil a čo pre nás aj dnes robí.

Hovoriť o Trojjedinom Bohu a vysvetľovať tajomstvo Trojice je nesmierne ťažké. Dá sa to urobiť len čiastočne a opisným spôsobom. Týchto pokusov je viacero. Jeden z najkrajších opisov Boha, je zachytený v Otčenáši. V tejto nádhernej modlitbe nám Pán Ježiš predstavil Boha ako láskavého Otca, ktorý vystiera svoje ruky a odpúšťa nám.

Známi švédsky farár Bengt Plejel v konfirmačnej príručke pri vysvetľovaní Trojice použil obraz Otca, ktorí k nám vystiera dve ruky (Syna a Ducha Svätého). Teda zachránení a omilostení sme vďaka otvorenej Božej náručí. Táto otvorená náruč nie je nič iným, ako úchvatným obrazom Božej Trojice, preto uvedomme si:

Náš Otec je v nebesiach!
Duch posväcuje Jeho meno!
Vďaka Ježišovej obeti je Jeho kráľovstvo medzi nami!
Božia vôľa sa deje v nebi aj na zemi!


Náš Otec, ktorý je v nebesiach!

Pre starovekého človeka bolo prirodzené o normálne, že spoločnosť bola usporiadaná hierarchickým spôsobom. Dole boli otroci a na vrchole kdesi vo veľkom a skvostnom kráľovskom paláci sedel na nádhernom tróne kráľ. Tak ako hierarchicky bola usporiadaná spoločnosť, tak isto bolo usporiadaný aj duchovný svet. Dole na zemi sú ľudia a hore kdesi nad oblakmi je Boh, predstaviteľ absolútnej moci a slávy. Úchvatne na Otčenáši je to, že pokiaľ pre pohanov aj Židov bol Boh, či bohovia despotickými vládcami. Pre nás kresťanov sa tento najvyšší a vševládny Pán stal láskavým Otcom. Áno, sídli v nebesiach, je nekonečne veľký a pre nás nedosiahnuteľný, ale On je zároveň láskavý a milostivý, lebo svojimi rukami sa skláňa k nám a dáva nám poznať svoje meno, ktoré je sväté!


Duch posväcuje Jeho meno!

Koľko rozličných vysvetlení existuje na túto prosbu Otčenáša, ale ani jedna nie je pre mňa lepšia ako to známe Lutherovo vysvetlenie z Malého katechizmu: „Božie meno je iste samo o sebe sväté, ale mi prosíme, aby sa posvätilo aj pri nás.“ Týmto výkladom chcel náš reformátor povedať, že nie je dôležité presne vyskúmať ako sa Pán Boh volá, ale, že je Jeho meno pri nás posvätené. Teda, že Boh je a chce byť aj nám vzácny. Je to tak ako keď vyslovujeme meno drahej bytosti. Keď ho hovoríme a prežívame pri tom nával lásky je to dôkaz, že je to niekto kto je nám blízky. Tak akosi je to aj s naším nebeským Otcom. Nikde vrúcnejšie si neuvedomujeme puto lásky k Bohu ako keď voláme, aby bolo Jeho meno aj pri nás posvätené, aby sa ON stal našim blízkym Radcom, Tešiteľom, Spomocníkom a Sprievodcom. Teda, aby nás ako Duch Svätý viedol životom.


Vďaka Ježišovej obeti je Jeho kráľovstvo medzi nami.

Ježiš nám otvára svojim utrpeným na kríži cestu do nebeského kráľovstva. On nám vlastne toto kráľovstvo prináša a to každému, kto oň prosí. Ako často bývajú ľudia pošetilý a myslia si, že od Boha nič nepotrebujú a Božie dary sa im zdajú malicherné. Veď čo je to Božie kráľovstvo? Nič iné ako spravodlivosť, dobrota, pokoj, láska, zdržanlivosť a úcta jeden k druhému. Nie je naozaj lepšie mať dom, bankové konto, peknú ženu, či bohatého muža. Nie je vlastne práve toto Božím kráľovstvom?

Žijeme v spoločnosti kde sa práve tieto konkrétne materiálne veci preferujú! Pretože o kontraste medzi duchovnými a materiálnymi hodnotami na tomto mieste často hovoríme nezostáva nič iné, iba opäť povedať, „Musíš si vybrať, buď budeš prosiť, Príď kráľovstvo Tvoje a budeš mať večný život, alebo budeš bojovať o vyššiu životnú úroveň o budeš žiť celý život v strachu, aby si o ňu neprišiel!

Božia vôľa v nebi aj na zemi!

Boh Otec sa zjavil ako Stvoriteľ neba i zeme. Zjavil nám svoju lásku keď v krvi Jeho Syna sme našli zmysel svojej existencie a večný život. ON z lásky k nám prichádza ako zjavený Radca a Tešiteľ (Paraklétos) Duch Svätý. Nechce, aby sme v živote blúdili. Chce, aby sme išli po úzkej ceste a prišli napokon do neba!

Záver

O Bohu môžeme rozjímať a môžeme o ňom rozprávať celé hodiny, dni a týždne. No napriek tomu ho nepochopíme. Je tomu tak preto lebo stoji nad nami ako náš Stvoriteľ. Ešte nikdy nikto svojho stvoriteľa nepochopil a ani nepochopí. Nie je to jednoducho možné. Fascinujúce na Boha však je, že môžeme veľmi dobre porozumieť jednej jeho vlastnosti a tou je láska. Vlastne trojičné učenie, ktoré inak nie je priamo menované v Biblie je asi najdokonalejším vystihnutým Božej lásky. Boh nás z lásky stvoril, z lásky vykúpil a z lásky nás ako tešiteľ a radca týmto svetom sprevádza. Preto nám nezostáva nič iné iba z apoštolom Pavlom vyznať:

Teraz zostáva viera, nádej, láska, no najväčšia z nich je láska.

Ameň
Michal Zajden

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.