V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Svätodušná nedeľa, Ján 16,5-15

Ale teraz idem k Tomu, ktorý ma poslal, a nikto z vás sa ma neopýta: Kam ideš? Ale že som vám to povedal, smútok vám naplnil srdce. Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám. A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde; o hriechu, že neveria vo mňa; o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám

Týmito slovami vyjadruje Pán Ježiš Kristus jednu dôležitú myšlienku: Jeho dielo bude pokračovať, oblasť jeho pôsobenia sa bude rozširovať, a to aj napriek všetkým prekážkam a nepriateľstvu. Končí sa síce jeho telesná prítomnosť na tejto zemi, on odchádza od svojich učeníkov do Božieho večného sveta, ale to ani najmenej neznamená, žeby sa skončilo jeho dielo, ktoré vykonal na tejto zemi. Jeho pôsobenie na našej zemi nebolo krátkodobou, niekoľkoročnou epizódou, ale začiatkom novej epochy, nového veku. O tom hovorí misijný príkaz, ktorý dal svojim učeníkom, o tom hovorí aj jeho odchod, vstúpenie na nebo, o tom hovorí zasľúbenie Ducha Svätého, ktoré dal učeníkom pri svojej rozlúčke s nimi.

Učeníci si pravdepodobne priali, aby ostal navždy pri nich, ale keby sa tak bolo stalo, bolo by jeho pôsobenie ostalo obmedzené na celkom malý priestor na zemi, na celkom malý okruh ľudí a iba na krátky čas. Ale Ježiš Kristus prišiel na tento svet s veľkolepým zámerom: zasiahnuť všetky miesta, všetky doby, všetkých ľudí. Jeho poslanie je univerzálne, hoci sa začalo iba na malom kúsku Palestíny, v okolí Galilejského jazera. Keď si toto uvedomíme, začíname hlbšie chápať jeho podobenstvo o horčičnom zrne a o kvase. Ježišovo pôsobenie jeho odchodom neprestáva, preto môžeme hovoriť o kontinuite, pokračovaní jeho pôsobenia a uvedomiť si, že ponuka jeho diela smeruje všetkými smermi v čase a priestore, preto môžeme hovoriť o univerzálnom, teda všeobecnom, neobmedzenom pôsobení jeho diela.

Aká je súvislosť medzi Ježišovým vstupom do večného sveta a zasľúbením Ducha Svätého na jednej strane a kontinuitou a univerzalizmom na druhej strane? Jeho odchod do večnosti je jeho intronizácia, uvedenie na trón, v zmysle jeho vlastných slov: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ Nie je to intronizácia, s ktorou by bolo spojené zabudnutie na tých, s ktorými ho tu na zemi spájali tesné putá, ale naopak, ona znamená zintenzívnenie a rozšírenie týchto vzťahov. Stal sa Pánom sveta v plnej moci, je Pánom cirkvi, ktorý ju sprevádza svojou cieľavedomou múdrosťou.

Aká je metóda jeho pôsobenia? Odpoveďou na túto otázku je zasľúbenie Ducha Svätého, ktorého im on, vyvýšený, intronizovaný Pán pošle, ktorým ich bude neprestajne sprevádzať na ich ceste. Pôsobenie Božieho Ducha – to je forma Kristovej konajúcej prítomnosti pri apoštoloch. Názorne to vidno v biblickej knihe, ktorá je veľkým dokumentom kontinuity a univerzalizmu Kristovho diela, v Skutkoch apoštolov. Pozorný čitateľ si v tejto knihe všimne, ako často Duch Boží usmerňuje cestu apoštolov pri ich misijnom pôsobení – neraz až v tom zmysle, že im nedovolí ísť určitým smerom a navodí ich kroky do iného smeru. Podobné usmerňujúce zásahy sa v tej istej knihe pripisujú aj Pánovi, ktorý sa v kritických chvíľach ukáže vo videní apoštolovi a dá mu informácie a povzbudenie, ktoré v danej situácii nevyhnutne potrebuje. Takže môžeme povedať: Pán je Duch, Duch je Pán.

Nástrojmi pokračujúcej kontinuity a univerzálneho pôsobenia evanjelia sa mali stať učeníci. Na toto pôsobenie ich treba pripraviť a v tejto práci ich treba podopierať, posilňovať. Táto starostlivosť o učeníkov, o apoštolov, to je práca, ktorú bude konať Duch Svätý.

V pôvodnom biblickom texte v našom odseku je Duch Svätý označený slovom Paraklétos, čo je v našom preklade vyjadrené slovom „Radca“. V slove Paraklétos je obsiahnuté viac významov, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Paraklétos je ten, ktorý pomáha v rozličných ťažkých situáciách, s ktorými by si nedal rady človek odkázaný sám na seba. Paraklétos je Duch pravdy, ktorý umožňuje človeku, aby sa od rozličných klamných predstáv a názorov dopracoval k poznaniu čistej pravdy. Paraklétos je obranca, obhajca proti rozličným nepriateľským silám. Paraklétos je ten, kto potešuje, keď človeku hrozí, že upadne do zhubného smútku a malomyseľnosti. To všetko sú činnosti, ktoré pre svojich učeníkov konal Ježiš Kristus v dobe svojho zemského pôsobenia, a ktoré bude teraz konať Ducha Svätý. Takže môžeme hovoriť nielen o kontinuite Ježišovho diela, ktorým jej šírenie evanjelia, ale aj o kontinuite Ježišovej starostlivosti o učeníkov.

Jednou dôležitou pravdou, ktorú si učeníci musia uvedomiť, a ktorú im odhaľuje sám Ježiš Kristus, je poznanie, že ich život nepatrí im, ale poslaniu, ktoré dostali od svojho Pána. Ježiš vidí, že sú zarmútení, keď je reč o jeho odchode. My ten smútok vieme veľmi dobre pochopiť, veď ho prežívame, a to neraz veľmi prudko, keď nám odchádza bytosť, ktorú sme veľmi milovali. Takýto smútok bolí, ale zároveň je nepriamym prejavom vzťahov lásky, ktoré existovali a v spomienkach budú i naďalej existovať. Ale ak smútok trvá pridlho a priveľmi ovládne srdce človeka, je to prejav toho, že sa človek priveľmi zahľadel do minulosti a nevie od nej odpútať svoje srdce. Z minulosti sa síce treba učiť, ale nie je správne dať sa ňou sputnať. Lebo hlavným pohľadom, ktorému sa učíme z celého Písma svätého, je pohľad do budúcnosti. Dá sa to ilustrovať mnohými biblickými výrokmi – my si sprítomníme aspoň slová apoštola Pavla: „Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“ Svoj smútok dokážu prekonať, ak sa naplno aktívne zaradia do kontinuity Ježišovho diela. V tom je ohromný kus kresťanského životného umenia: krútiť sa nie okolo seba, ale okolo poslania, ktoré sme dostali, lebo to je práca, ktorá dáva zmysel nášmu životu.

Jedna dôležitá stránka kontinuity je v tom, že Duch Svätý nadväzuje na Ježišove slová. Zdôrazňuje sa to v našom texte: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje.“

Nám sa zdá samozrejmým, že máme Ježišove slová bez ťažkostí prístupné v evanjeliách. Na samom začiatku to tak nebolo. Na samom začiatku hrozilo nebezpečenstvo, že sa na Ježišove slová zabudne. Bolo potrebné ich opakovať znova a znova, odovzdávať od úst k ústam. Pôsobenie Ducha Svätého nám treba vidieť už v tom, že v ľuďoch vzbudzoval túžbu Ježišove slová opakovať a potom ich aj napísať. Len preto, že toto tiché, ale účinné pôsobenie existovalo a stále existuje, môžeme mať Písmo sväté nielen v originálnom znení, ale aj vo veľkom množstve prekladov. Bez toho by sme si nevedeli predstaviť kontinuitu a univerzálnosť Ježišovho pôsobenia.

Tým sa, pravdaže, nevyčerpáva pôsobenie Božieho Ducha. Napĺňa nás úžasom, že Ježišove slová sú dodnes také živé, ako boli v jeho dobe, že dodnes oslovujú človeka v najhlbších vrstvách jeho bytosti. To nie je samozrejmé a automatické. Aj v tom musíme vidieť pôsobenie Božieho Ducha.

Kontinuite a univerzálnosti Ježišovho evanjelia stavajú sa do cesty rozličné prekážky. Duch Svätý pomáha učeníkom, apoštolom a vôbec kresťanom zvládnuť tieto prekážky. Dôležité je, aby učeníci nepodľahli nesprávnym, prekrúteným názorom sveta, ktorý sa voči Ježišovmu evanjeliu správa nepriateľsky.

Duch ukazuje učeníkom, čo je najväčší hriech sveta: odmietnutie Ježiša Krista, ktorý je veľkou ponukou záchrany. Vtedajší svet si myslel, že odmietnutím a zavrhnutím Ježiša Krista koná Božie dielo -- s takým presvedčením vydalo židovské synedrium Ježiša na smrť. Mysleli si, že týmto činom slúžia Božej spravodlivosti. Ale Ježišovým vzkriesením a povýšením, intronizáciou sa ukázalo, že spravodlivosť je na Ježišovej strane. Duch Svätý pomáha učeníkom osvojiť a zachovať si tento pohľad na veci, aby za všetkých okolností ostali pevní pri svojom postoji. Svet vtedy a svet dnes sa usiluje postaviť Ježišovu neraz paradoxnú zvesť pred súd, dnes pred súd výsmechu a ignorovania. Duch Svätý však otvára oči pre správne videnie toho, čo je skutočný súd: Knieža tohto sveta je už odsúdené. Ježišovou smrťou a vzkriesením sú zásadne prekonané démonské, diabolské sily, i keď zatiaľ konajú svoje zhubné dielo. Práve uprostred existujúceho zla vo svete si majú učeníci, uvedomiť, že Ježiš Kristus je víťaz, že diabol je premožený.

My dnes takisto potrebujeme túto pomoc Ducha Svätého. Lebo kritické hlasy najrozličnejšieho druhu sa usilujú zneistiť nás v našej viere. Vtedy veľmi potrebujeme pomoc Ducha Svätého, aby sme mohli s pokojom a vnútorným presvedčením vytrvať pri Pánu Ježišovi až do konca. Prosíme o dar Ducha Svätého, aby ako pevné trvalo v nás presvedčenie o kontinuite a univerzálnosti Ježišovho diela, o raste a približovaní sa Božieho kráľovstva a aby sme sa aj my aktívnym spôsobom začlenili do tejto kontinuity a univerzálnosti posolstva a realizovania evanjelia. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.